Hlboká cesta – bola súčasťou opevnenia vonkajšieho predmestia nazývaného Valy, tvorila súčasť mýtnej čiary a mala vlastnú mýtnu stanicu smerom na Lamač resp. opačným smerom do mesta. Pôvodne sa pomenovanie vzťahovalo aj na ulicu Prokopa Veľkého. Kameňolom sa spomína od r. 1493. Z neho vznikla tzv. lurdská jaskyňa. Nachádza sa tu viacero pozoruhodných stavebných objektov:
1 Hlboká cesta č. 1-3: tzv. „Kriser“ 5-poschodový funkcionalistický obytný súbor z r. 1933
2 Hlboká cesta č. 5: bývalé vínne pivnice Lenárd a Laban z konca 19. storočia
3 Hlboká cesta č. 7: sanatórium Dr. Schlessingera z r. 1901
4 Hlboká cesta č. 9: romantická secesná vila Na Havránku z r. 1907
5 Hlboká cesta č. 4: budova sirotinca z r. 1900
6 Hlboká cesta č. 6: eklektická vila Karin z r. 1898
7 Hlboká cesta č. 8: neoklasicistický kamenársky ateliér Brunisso z r. 1890.
V r. 2009-2011 podstatne modernizovaný a nevkusne prestavaný majiteľom známeho vydavateľstva.
8 Prokopa Veľkého č. 1: najstaršia výletná krčma Funus so záhradou, do ktorej údajne chodievali aj
štúrovci. Generácie ju vlastní rodina Koricinová, predtým patrila rodine Šindleryovcov.
Bližšie informácie a otváracie hodiny na http://krcma-funus.webnode.sk/
Kalvária 9 – bola vybudovaná jezuitmi na pamiatku porážky Turkov pri Viedni v r. 1683. Patrila k prvým v Uhorsku a v súčasnosti predstavuje už iba pozostatky pôvodnej krížovej cesty (1694-1713) tvorenej z 11 kaplniek, ohradenej zvonice s 2 kaplnkami a skupina Ukrižovania a Sv. hrob. Na mieste zvonice sa nachádzajú iba zvyšky schodov a drevený kríž. Dnes nájdeme jej pôvodné zastavenia iba v papierovej podobe pribité na kmeňoch stromov, ako pripomienku tohto rozsiahleho pútnického miesta. Iba XII. zastavenie je pribité na drevenom kríži. Z 11 kaplniek je zachované torzo jednej, ukrytej v lese pri múre nad Pražskou ulicou. Ku Kalvárii vedú 3 cesty:
z ulice Za sokolovňou – vstup od začiatku krížovej cesty. V blízkosti je zastávka MHD autobusov a trolejbusov Sokolská na Pražskej ceste
z Langsfeldovej ulice – vstup na úrovni VIII. zastavenia
z ulice Na kalvárii
Mala 15 zastavení: I. zastavenie: „Pán Ježiš je odsúdený na smrť“
II. zastavenie: „Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia“
III. zastavenie: „Pán Ježiš padá prvýkrát pod krížom“
IV. zastavenie: „Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou“
V. zastavenie: „Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž“
VI. zastavenie: „Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku“
VII. zastavenie: „Pán Ježiš padá druhýkrát pod krížom“
VIII. zastavenie: „Pán Ježiš napomína plačúce ženy“
IX. zastavenie: „Pán Ježiš padá tretíkrát pod krížom“
X. zastavenie: „Pánu Ježišovi zvliekajú šaty“
XI. zastavenie: „Pána Ježiša pribíjajú na kríž“
XII. zastavenie: „Pán Ježiš na kríži zomiera“
XIII. zastavenie: „Pána Ježiša skladajú z kríža“
XIV. zastavenie: „Pána Ježiša pochovávajú“
XV. zastavenie: „Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – svedectvo pre tretie tisícročie“
10 na mieste bývalého kameňolomu vybudovala grófka Szapáry za pomoci veriacich – lurdskú jaskyňu
(1892), kde je osadených cca 4 000 pamätných tabuliek.
11 nad ňou bol v rokoch 1943-1948 postavený kostol Panny Márie Snežnej, ktorého 50 metrová veža
musela byť v roku 1959 odstránená, pretože by „prekážala“ Slavínu. Stojí na mieste pôvodnej
kaplnky Povýšenia svätého kríža z r. 1710-1711. Pôvodný kostol Panny Márie Snežnej z r. 1824
projektoval Ignác Feigler st. Pretože kapacitne už nepostačoval, nahradili ho dnešným kostolom.
Architektmi sú Bohuslav Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler.
Horský park – je bratislavský mestský park s rozlohou 22 ha neďaleko centra s nedotknutou flórou a faunou. Je ohraničený ulicami Búdková-Majakovského-Bohúňova-Hroboňova. Zriadili ho v r. 1868 z iniciatívy mešťanostu H. Justiho.
12 Lesná č. 1: historická horáreň z r. 1878
13 Prokopa Veľkého č. 41: eklektický kaštieľ grófa H. Moritza tzv. Eleonórin dvor z r. 1892
14 Justiho pamätník z r. 1908 od sochára A. Rigeleho
15 Prokopa Veľkého č. 41: študentské domovy Horský Park z 1942-1948
Tavárikova osada
1 chatová osada na okraji Jezuitských lesov v Dúbravke, ktorá vznikla v rokoch 1905-12 podnikateľskou činnosťou bratislavského stolára Františka Tavárika. V súčasnosti sa stala miestom výstavby honosných víl.
Dúbravka – do r. 1946 samostatná obec. V r. 1966 – 1986 postavili na území obce rozsiahly sídliskový komplex pre 40 000 obyvateľov (Záluhy I-II, Podvornice I-IV). Dominantou obce je kostol Svätých Kozmu a Damiána.
2 barokový kostol Svätých Kozmu a Damiána z r. 1723
3 K horárskej studni: historická Horánska studňa z r. 1574
4 Brižitská: baroková kaplnka Panny Márie Ružencovej z r. 1780
5 Jadranská ul. č. 33: ľudový dom z pol. 19 stor.
6 K horárskej studni: gotická kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z 2 pol. 16 stor.
Villa Rustica
7 národná kultúrna pamiatka v lokalite Veľká lúka. Villa Rustica je názov odkrytých základov rímskeho kúpeľa okružného typu, ktoré sú najlepšie a najcelistvejšie zachovanou stavbou rímskej architektúry v Slovenskej republike.
Devínska Kobyla, Sandberg
8 paleontologická lokalita Sandberg, ktorá je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla sa nachádza na jej juhozápadnom okraji pri vyústení ulice Slovinec, po ktorej k nej vedie z Námestia 6. apríla modrá značka. Pri turistickom rázcestníku Sandberg (196 m) sa nachádza posledná – piata – informačná tabuľa náučného chodníka Devínska Kobyla, ktorý sa pri nej končí.
Devín – do r. 1946 samostatná obec. Dominantou obce je hradné bralo so zrúcaninami hradu Devín. V obci je aj gotický kostol sv. Kríža – Panny Márie z 2 pol. 13 stor. Zachovali sa aj viaceré meštianske a ľudové domy.
9 pozostatky rímskych, keltských a veľkomoravských stavieb a zrúcaniny gotického hradu z 13 stor.
10 Hutnícka č. 25: renesančný kaštieľ z pol. 17 stor.
11 Kremeľská č. 36: renesančná Zsigrayho kúria z pol. 17 stor.
Koliba 1 bratislavská vilová štvrť. Výstavba prvých rodinných domov (1922). Na Brečtanovej ulici č. 1 vyrástli v roku 1974 filmové ateliéry Koliba, v ktorých dnes sídli súkromná televízia JOJ. Okolie Koliby je vhodným miestom nielen pre pešie túry, ale aj pre cyklistiku. V zime sa zasa na Kolibe môžete výborne posánkovať alebo trénovať s deťmi základy lyžovania.
Kamzík 2 obľúbeným vyhliadkovým miestom v prostredí bratislavského lesoparku je vrch Kamzík (440 m n. m. ) s novou televíznou vysielacou vežou s kaviarňou (1974) a sedačkovou lanovkou (1972-1990, zrekonštruovaná 2005). Lanovka má 54 sedačiek. Horná stanica lanovky (Kamzík-Koliba) je vo výške 422 metrov nad morom, dolná časť (Železná studienka) je vo výške 236 metrov nad morom. Jazda lanovkou trvá 8 minút. Cena jednosmerného lístka je 3 EUR, obojsmerného 4 EUR. Skupiny a seniori majú zľavu. Lístky sa kupujú na hornej a dolnej stanici. Na televíznu vežu sa dá vyviesť výťahom, odkiaľ sa vám naskytne krásny výhľad na celé okolie. Na Cvičnej lúke pod vežou funguje počas letnej sezóny 360-metrov dlhá bobová dráha a neďaleko nej lanové centrum Lanoland.
Partizánska lúka
3 voľnočasový areál je súčasťou bratislavského lesoparku. Nájdeme v ňom detské ihriská, minifutbalové ihrisko, asfaltové ihrisko, ihrisko na petanque a amfiteáter.
Železná studnička
4 rekreačná oblasť v okolí horného toku potoka Vydrica s umelými rybníkmi (1846). V rokoch 1826-1970 tu stála aj kúpeľná budova. Dnes sa na jej mieste nachádzajú stánky s občerstvením.
Kačín 5 lesopark s rekreačnými zariadeniami. Štátne sanatórium z r. 1943-1944.
Železničná stanica Východ
1
