Bratislavskí rodáci

V Bratislave sa narodili viaceré významné osobnosti, medzi nimi aj nositeľ Nobelovej ceny.

Johann Nepomuk Hummel, hudobný skladateľ (14.11.1778 Bratislava - 17.10.1837 Weimar)

bol rakúsky hudobný skladateľ, klavírista, dirigent a hudobný pedagóg. Bol synom divadelného kapelníka. Jeho hudba je príznačná pre prechodné obdobie medzi klasicismom a romantizmom. Narodil sa v dome na Klobučníckej ulici, v ktorom Hummelovci žili v podnájme a ktorý bol v roku 1910 zbúraný a nahradený dnešným obytným domom. Vo dvore dnešného obytného domu na Klobučníckej ulici č. 2 sa nachádza malý renesančný dom, ktorý je nesprávne považovaný a interpretovaný za jeho rodný dom. Je v ňom zriadené múzeum (od r. 1937) s kolekciou hudobných nástrojov a ukážkami notových záznamov jeho diel. Preslávil sa brilantnou hrou a improvizáciou. Okrem početných skladieb pre klavír (sonáty, variácie, rondá, fantázie a klavírne koncerty), písal aj komorné skladby, opery, kantáty a omše. Jeho 130 skladieb sa vyznačuje skôr virtuóznou bravúrou a hravosťou ako citovou hĺbkou. Jeho škola klavírnej hry (1828) ako jedna z prvých metodicky uplatňuje racionálny prstoklad. K jeho žiakom patrili Carl Czerny, A. Henselt, Ferdinand Hiller, S. Thalber a Adolf von Henselt. V roku 1978 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Starom meste, pričom v rokoch 1879-1945 niesla pomenovanie Hummelova ulica aj dnešná Nedbalova ulica.

Johann Andreas Segner, fyzik - Segnerovo koleso (9.10.1704 Bratislava - 5.10.1777 Halle)

bol nemecký fyzik, lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca. Bol synom výbercu daní a správcu mestskej pokladne - evanjelika Johanna Michaela von Segner zo Svätého Jura a jeho manželky Marie Sophie. Jeho rodný dom - Segnerova kúria stojí na Michalskej ulici číslo 7. Jeho najznámejší objav vošiel trvalo do dejín fyziky pod názvom Segnerovo koleso. Spočíva v účinku reakcie vodného prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti pôsobením reaktívnej sily celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká. Tento objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Jeho princíp preštudoval a doplnil L. Euler. V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1879-1945 niesla pomenovanie Segnerova ulica aj dnešná Olejkárska ulica.

Stephan Ladislaus Endlicher, botanik (24.6.1804 Bratislava - 28.3.1849 Wien)

bol rakúsky botanik, riaditeľ botanickej záhrady vo Viedni. Zaoberal sa aj medicínou, orientalistikou a filológiou (sinológ, japanológ). Ako prvý popísal stromy rodu Sequioa. V roku 1847 presadil s Jozefom von Hammer-Purgstall založenie cisárskej Akadémie vied (neskôr Österreichische Akademie der Wissenschaften, ÖAW). V rokoch 1879-1945 nieslo pomenovanie Endlicherova ulica dnešné Americké námestie.

Franz Schmidt, hudobný skladateľ (22.12.1874 Bratislava - 11.2.1939 Wien)

bol rakúsky skladateľ a pedagóg. V roku 1888 sa presťahoval do Viedne. Študoval klavír u Teodora Leszetyckieho. Narodil sa v dome na Uršulínskej ulici, ktorý už nestojí. V dome postavenom na jeho mieste je umiestnená pamätná tabuľa. Životným dielom skladateľa je oratórium Kniha siedmych pečatí na slová poslednej knihy Nového zákona Zjavenie svätého Jána v nemeckom preklade Martina Luthera. Texty si vybral a upravil sám skladateľ.

Viktor Oskar Tilgner, sochár (25.10.1844 Bratislava - 16.4.1896 Wien)

bol sochár a portrétista nemeckej národnosti, pôsobiaci v Rakúsku. Je hlavným predstaviteľom neobaroka v plastikách na viedenskej okružnej triede, autorom sochy Wolfganga Amadea Mozarta v Burggarten. Táto socha je považovaná za najvýznamnejšie dielo Viktora Tilgnera. Je aj autorom Ganymedovej fontány pred budovou SND (1888). V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1899-1945 niesla pomenovanie Tilgnerova ulica aj dnešná Ferienčíkova ulica.

Ján Albrecht, muzikológ (7.1.1919 Bratislava - 20.11.1996 Bratislava)

bol slovenský estetik, muzikológ, hudobník - violista, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave, na bratislavskom konzervatóriu a na VŠMU. Narodil sa v dome na Lodnej ulici č. 12, ktorý už nestojí. Po II. svetovej vojne žila rodina Albrechtovcov v dome na Kapitulskej ulici č. 1. Po jeho otcovi - hudobnom skladateľovi Alexandrovi Albrechtovi je od roku 1965 pomenovaná ulica v Ružinove.

Alojz Riegele, sochár (8.2.1879 Bratislava - 14.2.1940 Bratislava)

sochár, maliar, portrétista. Je autorom Justiho pomníka v bratislavskom Horskom parku (1907) a pomníka padlým v prvej svetovej vojne v Bratislave na ulici Francúzskych partizánov (1920). Je pochovaný na Ondrejskom cintoríne. Po roku 1989 pomenovanali ulicu medzi hotelmi Danube a Devín na Riegeleho.

János Fadrusz, sochár (2.9.1858 Bratislava - 25.10.1903 Budapest)

bol maďarský sochár. Jeho zameraním bol pomníkový smer. Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Najznámejším dielom je súsošie Márie Terézie na Korunovačnom pahorku (1897). V roku 1921 bolo ako nežiadúce ostránené. V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1920-1945 niesla pomenovanie Fadruszova ulica aj dnešná Múzejná ulica.

Arthur Fleischmann, sochár (5.6.1896 Bratislava - 2.3.1990 Tenerife, Španielsko)

bol bratislavský rodák židovského pôvodu. Svetoznámy sochár a vyštudovaný doktor medicíny. Vyrastal v meštianskom dome na Bielej ulici č. 6, ktorý kúpila jeho matka v roku 1917. V začiatkoch pôsobil vo Viedni. Pracoval s netradičnými materiálmi a postupne si jeho dielo získalo svetový ohlas. Okrem iných aktivít, bol aj dvorným portrétistom pápežov. Veľkú časť života prežil v Londýne. Od roku 2002 je otvorené v dome na Bielej ulici múzeum Arthura Fleischmanna. Expozície múzea sú na 1. poschodí domu. Na priečelí domu je pamätná tabuľa.

Philipp Lenard, fyzik (7.6.1862 Bratislava - 20.5.1947 Messelhausen, Nemecko)

bol nemecký fyzik. Pochádzal z rodiny obchodníka s vínom, ktorý sa prisťahoval do Bratislavy z Badenu v Tirolsku. Zaoberal sa hlavne fotoelektrickým javom a katódovými lúčmi. Medzi prvými skúmal prechod katódových lúčov cez tenké kovové doštičky. Na tento účel skonštruoval špeciálnu katódovú trubicu s malým otvorom (tzv. Lenardovo okienko), čo umožnilo nielen preskúmať vlastnosti katódových lúčov, ale tiež odseparovať elektróny a stanoviť ich hmotnosť. Za práce o katódových lúčoch dostal Philipp Lenard v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku. Angažoval sa tiež ako člen NSDAP. V roku 1990 bola v Petržalke premenovaná Fierlingerova ulica na Lenardovu.

Wolfgang Kempelen, vynálezca - šachový automat (23.1.1734 Bratislava - 26.3.1804 Wien)

bol polytechnik a vynálezca nemeckej národnosti. Narodil sa v Bratislave na rohu ulíc Dunajská a Klemensova, v rodine radcu Engelbrechta von Kempelen a Anny Terézie Spindlerovej, dcéry bývalého richtára Bratislavy. Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. Pre Bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie. V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov. V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1879-1945 niesla pomenovanie Kempelenova ulica aj dnešná Klemensova ulica.

Ignác Feigler st., staviteľská dynastia Feiglerovcov (19.4.1791 Bratislava – 12.2.1847 Bratislava)

Ignác Feigler ml., staviteľská dynastia Feiglerovcov (20.11.1820 Bratislava - 16.11.1894 Bratislava)

Alexander Feigler, staviteľská dynastia Feiglerovcov (26.2.1856 - 6.6.1932)

Feiglerovci boli mimoriadne úspešná bratislavská staviteľská rodina, ktorá výraznou mierou prispela k architektonickému stvárneniu nášho mesta . Medzi ich najprestížnejšie diela patrí kaštieľ v Rusovciach (1843), ktorý je najstarším neogotickým kaštieľom v Uhorsku. Žiaľ - mnohé z ich stavieb, ktoré tvorili nezmazateľný kolorit mesta, sú už len minulosťou. Históriu staviteľského rodu začal písať v roku 1734 najstarší - Franz Feigler. Narodil sa v kamenárskej rodine v Devíne. Vyučil sa murárskemu remeslu a začínal u majstra Franza Römischa ako predák. V roku 1791 sa mu na Schlossbergu (Zámockom vrchu) narodil syn Ignác. Tvorba Ignáca Feiglera st. spadá prevažne do duchu klasicizmu. K jeho najvýznamnejším dielam patrí kostol sv. Ladislava so špitálom a budova stanice konskej železnice. Je aj autorom 4 obytných nájomných domov na nábreží Dunaja, pričom tretie poschodie pristaval už jeho syn. Tieto nájomné domy žiaľ zbúrali v 60-rokoch 20 stor. Jeho syn Ignác Feigler ml. žil až do svojej smrti v dome na Konventnej ulici, ktorý si sám navrhol a postavil. Uprednostňoval prvky romantizmu, neskôr už prvky eklektizmu. K jeho najvýznamnejším stavbám patrí Palugyayov palác, budova krajinskej nemocnice na Mickiewiczovej ulici, sakrálne stavby na Ondrejskom cintoríne, synagóga na Zámockej ulici, či budova hlavnej železničnej stanice. Feiglerovci vniesli aj novinku v bývaní - mestské obytné nájomné domy, ktoré realizovali vo viacerých uliciach v meste: Zochova, Nám. SNP, Štefánikova, Palisády, či na Nám. Ľ. Štúra. Pochovaní sú na Ondrejskom cintoríne. Dom Alexandra Feiglera ešte nájdeme na Nám. 1. mája, žiaľ je pripravený na demoláciu. Pritom jeho interiér patril vo svojej dobe k najprepychovejším v meste. Je autorom viacerých industriálnych stavieb v meste - Dynamit-Nobel, Kablo, Cvernovka, Ludwigov mlyn s neorenesančným palácom.