I. Bratislavské železničné stanice

1/ Bratislava - Blumenthal

r. 1873, pohľad z dvora

klasicistická budova konskej stanice na Krížnej č. 33 je z roku 1838-1840. Autorom budovy je Ignác Feigler st. a je najstaršou bratislavskou železničnou stanicou. Od roku 1873 je stanica súčasťou Považskej železnice v parnej prevádzke. Svojmu účelu slúžila až do roku 1883. V budove zriadili byty pre zamestnancov. Pôvodné koľajisko existovalo až do výstavby železničnej polikliniky v roku 1984. Vtedy hrozila asanácia aj budove, našťastie ju zrekonštruovali a od 11. 12. 1986 je zaevidovaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Dnes je v majetku mestskej časti Nové Mesto. Na prízemí je sobášna sieň, v podkroví sú kancelárie.

2/ Bratislava - budova prvej parnej stanice

klasicistická budova na Šancovej č. 1 z roku 1848 bola navrhnutá ako hlavová stanica pre vlaky z Viedne a Břeclavi. Vybudovanie trate do Budapešti si vyžiadalo výstavbu novej hlavnej stanice a tak už v roku 1850 strácala opodstatnenie a začala slúžiť administratívnym účelom. Od 22. 12. 1980 je na zozname NKP. V roku 1994 bola zrekonštruovaná. V súčasnosti je v priestoroch skladov I a II umiestnené múzeum dopravy a v budove sídli generálne riaditeľstvo ŽSR.

3/ Bratislava - hlavná stanica

r. 1890, pohľad na stanicu a depo s točňou

r. 1905, budova stanice po prestavbe prijímacej časti

budova bratislavskej hlavnej stanice na Predstaničnom námestí od Ignáca Feiglera ml. je z roku 1871 . Navrhol ju maďarský architekt Ferenc Pfaff, ktorý je autorom viacerých staničných budov v Európe (Zagreb, Szeged, Rijeka). Prvá prestavba architekta Erdélyho v roku 1905 priniesla zmenu centrálnej časti a postavenie súčasnej prijímacej budovy s tympanónom a reliéfnou výzdobou. Celá táto historická výzdoba fasády bola "puristicky oklepaná" v roku 1939. Pôvodne dočasná montovaná prístavba z roku 1988 má byť odstránená v rámci rekonštrukcie hlavnej stanice a budova má opäť nadobudnúť historický nádych. V projekte Predstaničného námestia sa počíta s výstavbou podzemnej železničnej haly, administratívnej budovy a nákupného centra so službami. Mestská hromadná doprava pôjde pod zemou a vybudované budú aj parkovacie plochy.

cca r. 1905

r. 1983, stav pred asanáciou budovy stanice

budova stanice Bratislava - Nivy na Karadžičovej ulici bola postavená v roku 1882 a do roku 1959 sa nazývala železničná stanica Bratislava - Nové Mesto. Kvôli viacerým úrovňovým križovaniam s dôležitými komunikáciami sa v roku 1959 pristúpilo k prestavbe železničného uzla v Bratislave. Posledný vlak z Komárna prišiel do stanice v roku 1962, z Rusoviec v roku 1972. Po vybudovaní dočasnej spojky medzi novou ÚNS a starým mostom sa z nej v roku 1976 stala iba koncová stanica, od juhu už zaslepená. Ostala len sieť nákladných vlečiek s odbočkami do podnikov v okolí. Budovu stanice zbúrali v roku 1984 pri stavebných úpravách pre predpokladanú rýchlodráhu.

cca r. 1940, pôvodná budova stanice Bratislava - Dynamitka

pôvodná stanica Bratislava - Predmestie na Nobelovej ulici je z roku 1896 , do roku 1957 pod názvom Bratislava - Dynamitka. Zaúsťuje do nej vlečka z Dynamitky. Nová výpravná budova stanice Bratislava - Predmestie na Račianskej č. 82-84 bola postavená v rokoch 1967-1971. V roku 2013 bola zrekonštruovaná, keďže stanica a okolie sa nachádzali v stave, ktorý z pohľadu bezpečnosti cestujúceho nemožno opísať. Leží na trati č. 130. Po vybudovaní zastávky Vinohrady a presmerovaní osobných vlakov na hlavnú stanicu ich počet podstatne klesol. Vo väčšej miere prevláda nákladná doprava.

r. 1930

zriaďovacia nákladná stanica s rušňovým depom a železničiarskou kolóniou bola vybudovaná na spojnici medzi Račou a Vajnormi v roku 1883. Samotnú železničnú trať medzi Račou a Vajnormi v dĺžke 5 km otvorili už v roku 1874. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej železnice. Spojku medzi novou zriaďovacou stanicou a hlavnou stanicou otvorili v roku 1894. Úlohou zriaďovacej stanice bolo oddeliť v preťaženom bratislavskom uzle osobnú a nákladnú dopravu. Počas R-U niesla názov Rendező pályaudvar = zriaďovacia stanica, do roku 1951 Bratislavské zriaďovacie nádražie a od roku 1961 stanica Bratislava - Východné nádražie. Rozsiahle bombardovanie 26. 3. 1945 zničilo budovu stanice a koľajisko, našťastie areálu rušňového depa na Dopravnej ulici sa takmer nedotklo. V rokoch 1963-1969 sa vybudoval nový areál rušňového depa a tzv. SPÁDOVISKO. Osobná doprava prestala premávať v roku 1994, keď zrušili jediný ranný vlak z Galanty na stanicu Bratislava - Nové Mesto. Viaceré objekty rušňového depa budované postupne od r. 1883 - budova remízy, veľká a malá vodáreň, trubkáreň a objekt personálnej kuchyne sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Od roku 2008 sú súčasťou stálej železničnej muzeálnej expozície.

r. 1910, v tom čase mala zastávka názov Červený most

budova železničnej zastávky Bratislava - Železná studienka sa nachádza na trati č. 110. Budova zastávky je z roku 1904. Patrí k nej strážny domček, prístrešok a obytný dom. Do roku 1951 niesla zastávka názov Červený most. Zastávka je málo frekventovaná, bez možnosti zakúpenia cestovného lístka. V roku 2010 zničil prístrešok požiar a zostalo po ňom prázdne miesto. Založený bol nepozornosťou asociálnych živlov, ktorí tam často prespávali.

cca r. 1970, v pozadí továreň Danubius Elektrik (SIEMENS) - asanovaná v r. 2007

budova stanice Bratislava - Filiálka na Škultétyho ulici je z roku 1914. V rokoch 1973-1985 sem premávali vlakové spoje z Trnavy. Od roku 1985 slúžil úsek Filiálka - Predmestie už iba ako vlečka pre priľahlé priemyselné podniky. V súčasnosti je stanica nevyužitá a zanedbaná. Primátor Nesrovnal ju navrhuje začleniť do systému mestskej železnice.

budova stanice Bratislava - Nové Mesto na Tomášikovej č. 56 je z roku 1965. Je druhá najvýznamnejšia osobná stanica v meste. Železničná trať Predmestie - Cintorín, na ktorej sa stanica nachádza, bola vybudovaná už v roku 1954. Budova železničnej stanice Bratislava - Nové Mesto sa nachádza na trati č. 131. V rokoch 2001-2007 prebehla rekonštrukcia interiéru budovy, inštalácia elektronického informačného systému a rekonštrukcia nástupíšť.

budova zastávky Bratislava - Vinohrady na Račianskej ulici je z roku 1967. Leží na trati č. 120 a 130. Umožňuje prestup medzi vlakmi z/do Galanty a Trnavy bez nutnosti ísť až na hlavnú stanicu. Zastavujú tu aj rýchlikové spoje.

Bratislava - ÚNS sa nachádza na trati č. 132. Budova stanice na Domkárskej č. 8 bola postavená v roku 1977. Je najmladšia železničná stanica v meste určená predovšetkým pre nákladnú dopravu. Zo stanice vedie 1,9 km vlečka do kontajnerového terminálu Pálenisko a do areálu spoločnosti Slovnaft.

II. Železničné stanice a zastávky v obciach pripojených k Bratislave

železničná stanica na trati č. 120, do roku 1947 Račisdorf. Zo stanice vedie odbočka na stanicu Bratislava - východ, kam do roku 1973 premávala aj osobná doprava. Dnes už premávajú len motorové vozne pre zamestnancov.

železničná stanica na trati č. 110, do roku 1947 Lamač. v roku 1924 bola postavená úzkokoľajka do neďalekého kameňolomu.

železničná stanica na trati č. 130, do roku 1947 Vajnory, do roku 1959 Bratislava - Dvorník. Zo stanice vedie odbočka na zriaďovaciu stanicu Bratislava - východ a do roku 1995 viedla vlečka i na letisko. Kedysi zo stanice viedla aj 7 km poľnohospodárska úzkokoľajka cez Čiernu vodu na Pállfyho majer.

dnešná železničná stanica na trati č. 132 je z roku 1998. Do roku 1947 Petržalka. Pôvodnú budovu stanice z roku 1897 asanovali a v roku 1998 vybudovali dnešnú staničnú budovu. Po roku 1945 význam stanice zrušením spojenia s Rakúskom poklesol na minimum. V rokoch 1951-1972 pravidelná osobná doprava z Čunova na stanicu Bratislava - Nivy. Obnovenie osobnej dopravy nastalo až po preložení železnice cez Prístavný most v roku 1987, po roku 1990 nastala rozsiahla prestavba priestoru stanice a koľajiska. V súčasnosti vlakové spojenie do Viedne a Sopronu.

železničná stanica na trati č. 110. Zo stanice vychádza aj vlečka do areálu Volkswagen, pred vojnou viedla aj 4 km priemyselná úzkokoľajka pozdĺž Moravy pre odvoz štrkopiesku.

železničná zastávka na trati č. 110. V roku 1891 bola daná do užívania aj odbočka č. 110a do Stupavy, kde však už od r. 1979 zastavili osobnú dopravu. V roku 2008 bola trať do Stupavy definitívne zrušená.

železničná stanica na trati č. 132, do roku 1945 sa nachádzala v Maďarsku - Oroszvár. V rokoch 1948-1972 miestna osobná doprava z Čunova na stanicu Bratislava - Nivy /až od r. 1951/. Opätovné obnovenie osobnej dopravy nastalo až po preložení železnice cez Prístavný most v roku 1987. V súčasnosti stanica slúži ako odpočívadlo pre súkromných nákladných dopravcov.

III. Zrušené resp. zaniknuté železničné zastávky na území Bratislavy

železničná zastávka na starom dvojkoľajnom úseku medzi hlavnou stanicou a Račou vznikla už v roku 1894, v priestore dnešnej záhradkárskej kolónie na druhej strane Račianskej ulice, v blízkosti dnešnej zastávky Vinohrady. Do roku 1951 Bratislava - Dynamitka. Stará trať sa odkláňala od trati č. 130 až za prekrížením trate z Filiálky, na ktorú sa napojovala v odbočke Rača, v miestach dnešnej odbočky Vinohrady. Tento úsek bol preložený v roku 1964 a s ním zanikla aj zastávka.

železničná zastávka zrušená 29.5.1983. Do roku 1951 mala názov Stollwerckova továreň. Nástupisko existuje dodnes.

železničná zastávka otvorená v roku 1929. Zanikla v roku 1962 v súvislosti so zrušením trate na stanicu Bratislava - Nivy.

dočasná železničná zastávka v rokoch 1948-1951, kde do obnovy končila osobná doprava Bratislava - Čunovo.

železničná zastávka zriadená v roku 1950 na trati č. 130 do Štúrova pri podniku Dimitrovka. Do roku 1951 niesla názov Dynamitka - Vistra. Zanikla v roku 1967 sprevádzkovaním zastávky Vinohrady.

železničná zastávka na trati č. 132 pri prejazde na okraji Rusoviec. Do roku 1961 mala názov Jarovce, i keď bola od obce Jarovce vzdialená 2 km. Zanikla v roku 1972 zrušením osobnej dopravy do Rusoviec.

posledná železničná zastávka na trati č. 132 na území Bratislavy. Osobná doprava tu bola prevádzkovaná v rokoch 1948-1960.

železničná zastávka v Petržalke zriadená v roku 1949 na starej trati č. 132 do Rusoviec. Zanikla v roku 1972 zrušením osobnej dopravy do Rusoviec. Neskôr bol priľahlý úsek preložený kvôli výstavbe sídliska v Petržalke.

železničná zastávka na trati č. 131 neďaleko mosta cez Malý Dunaj. Zanikla v roku 1974.

železničná zastávka na trati č. 110. Existovala v rokoch 1953-1973. Nachádzala sa pri bývalej vápenke. Zastavovali tu len niektoré robotnícke vlaky.